Major a pivo

4. listopadu 2013 v 9:11 | King Rucola
Ahojte vsetci vospolok

Vyhrava nam tu Hana Hegerova a tak sme si v nostalgickych spomienkach uvedomili, ze ja dlzim Adele "poviedku" s veselym koncom, kym Caninka dlzi nam vetkym vsetko, oder?!? (Este sa teraz - sedi vedla mna - hlupo pyta, ze co to ma byt, co nam dlzi? Taka nehoraznost!!!

Co Vy tak porabate, ked prsi, ako u nas dnes cely den, ze sa neda vonkoncom ist na "Zlate", ba ani do kryteho bazenu by clovek psa nevyhnal!

Ako sa mate, ako prosperuje Juliska? (Modely, plany, dokonca mozno uz aj nejake miesto v atelieri?)

Tatjana mala prave vcera premieru "Netopiera", kde spieva hlavnu zensku ulohu (Rosalinda), vraj to vyborne dopadlo, tak nam odlahlo, lebo my sme mali na tom "najväcsi" podiel, straziac jej deti, vyvarajuc hlavne rezne, oblubene jedlo Valentina a sami sme pri tom veselo priberali na vahe.

Barbara sa zapodieva s MK*, ktora na jej vek, rozmery a vahu ma neuveritelne silny hlas! (Ale uz chodi zase do prace, ma strasne vela pacientov, ale aj strasne vela na platenie, tak...)

Mali certi: Melina (Tanina stvorocna dcera) je hotovy mudrc. "Melina, vies co je udica?", ked drzala taky dlhy konar v ruke, "tym sa chytaju ryby." "Ja ale nechytam ryby!", prisla jasna odpoved, ako keby sme my velki boli blbci a nevideli, ze ryby nechyta. No asi sme blbci. Leon (Barbarin syn, stryri a pol) sa naucil bicyklovat, takze Keko, budes mat ochvilu partnera na jazdu po tom novom moste do Rakuska, oder?

Tak ahojte a pekny tyzden, uspesny, nech sa hlavne pocasie vylepsi, potom pride aj lepsia nalada...

Ahojte Caninka (prisediaca) a Luga (zapisovatel), takto mame kazdy nasu "funkciu", ako na sude...

Poviedka ma bohuzial 2360 slov a je prakticky o nicom, i ked odhaluje co-to o tom "majorovi"...

PS Vy asi neviete, ze "hlavny" dar, ktory u Sipika v zahrade nebol vidiet, len symbolicky v podobe jednej knihy-navodu a flasky piva, bol MALY DOMACI PIVOVAR, ktory ma ocakaval v Zürichu, to ako na vysvetlenie zmätenej poviedky...

* MK je skratka mena Barbarinej dcery, Emily, cize Emka, cize MK

Ako sa stal z majora pivovarnik

Major Iwan Beckinghouse sedel na trone, fajcil uz asi piatu rannu cigaretu, predfajcieval si, v izbe mu domaca fajcit nedovolila a vonku bolo prilis chladno. Vychladnuty posledny dusok ciernej kavy s nechutou vglgol do hrdla a zamracil sa. Vycuchnutu mineralku, ktora mu stala pri nohach pozoroval s odporom a zhnuseny ju do seba vlial cez vyprahnute pery. Ohorok z cigarety vhodil do plastikovej flase a zasycanie ohnicka cigarety konstatoval s uspokojenim. Nemusim sa zase raz babrat s popolnikom. Flasu pokrcil, vytlacil z nej vzduch ako sa len dalo, zastuploval uzaverom, ktory zobral z okna, a zmacakanu a "naplnenu" zbytkom cigarety ju vyhodil von. Nacuval zakazdym s nadejou, ze sa ozve pokrik domacej, ktora by snad bola prave vonku, zametala listie, motala sa, rozopravala so svojimi krikmi ribezlov, obzratym listami chrenu. Ale nic, len suchotanie vetvi, ako PET flasa sklzala k zemi. Este nikdy sa mu nepodarilo, aby vyhodil flasu v spravny cas, aby vystihol ten pravy "timing" a konecne trafil tu zensku! Sustavne mu za tie flase nadavala, musim ich zbierat, ako to vyzera a podobne, ale major bol tvrdohlavy, ani nechcel prist o zabavu, ako tie flase vzdy naslepo vyhadzoval, s tou nadejou, ze ju trafi. Ale aj vobec sa mu to gesto pacilo, tak cez ruku, akoby vyraz opovrzenia, vyhodit tu spotrebovanu, len na resajkling vhodnu plastiku.

Jedina zabava, jediny pozitok, ktory mi po vsetkych tych rokoch este zostava, myslel si melancholicky. Vyhadzovat pokrcene prazdne plastikove flase s nadejou trafit staru babu! To som to ozaj dopracoval. Dalsia cigareta. Srat uz asi nebude, aspon nie teraz. Bude si musiet ist pre dalsiu kavu, pripadne nieco zajest, zobrat pilulky a znova "ist fajcit". Namahave, ale neodkladne konanie ho ocakava. V myslienkach zabludil k svojej byvalej jednotke, ktorej este pred porazkou velil.

Vtedy mali vsetci problemy s tymi zachodmi, musel ako prve vybrat schopnu dvojicu, aby aspon provizorne stesarcili cosi, co by vzdialene pripominalo latriny. Tie jamy, ktore im ponukali domaci boli absolutne vylucene akceptovat. Teda aspon pre zfajnovelych Europanov, ktori tvorili jadro jeho vojska. Ti, ktori pod nim dlhsie sluzili a väcsinu poznal po mene, ti pomaly uz dokladne poznali jeho muchy. Kedysi davno v minulosti, mozno v Madzursku alebo kde v Cine mu darovala jedna miestna panicka steniatko pekingskeho psicka. Ked sa zjavil s tou malou potvorkou v barakoch, ktore hrdo nazyvali "Kasarne", tak to bolo urobene, vybavene: "Peking Hound!" Tato prezyvka, casom sice modifikovana, mu prischla navzdy a rekruti je dedili od mazakov, generacia po generacii. Pred rokmi tvorilo jeho muzstvo vela Francuzov, alebo aspon francuzky hovoriacich byvalych legionarov. Stratenych prislusnikov cudzineckych legii, ktori hladali obzivu, kde im ju ponukali. "Hound" väcsine nesedelo, pretoze mali problemy s vyslovnostou toho prekliateho "h".
Okrem toho "Peking" bol davno prec z programu a prezyvka bola zbytocne dlha. Ktosi prisiel na myslienku, robit si srandu so vsetkych, ktori nevedli vyslovit "h" a raz napisal na ciernu tabulu ich instrukcnej miestnosti: Achutng, pride nas "Old ound"! To viedlo k masovej vyslovnosti "und", neskor, po prichode Nemcov zmenene na "ud", co vsetci slovanski bojovnici prijali s nadsenim. Pre nich bolo jasne, ze sa u majora jedna o "ud" a tak zakodovali jeho prezyvku na "kokot", slovo vsetkym Slovanom zname a blizke.

Beckinghouse sa vobec nerozculoval. Vedel dobre, ze nikto to zle nemyslel, ze tazko niektori z jeho prostych muzov vedel o vyzname slova "hound" aj ako "darebak, Schurke", jeho vojaci ho mali dost radi, len sa cudoval nad dynamikou, ktoru jeho meno nabralo vdaka psickovi najpr a neskor kvoli vyslovnosti. Damy, s ktorymi mal moznost sa stretnut, iste tuto prezyvku poznali, ale davali prednost nazyvat ho lubeznym "nas pekinac", alebo jednoducho "pekinacik". Bez tak by prezyvka "ud" bola zase na rozdiel od "Peking Hound" prilis kratka, tak ten "kokot" sedel ako na mieru.

Major vzdychol a s dalsim hlbokym povzdychom, az skoro stonanim sa zdvihol z misy a pobral sa dole vrzgajucimi drevenymi schodmi pre dalsiu salku kavy. Ako cakal pri kavovej masine, malou kuchynkou pani domacej sa rozliehala vona cerstvej Lavazza, musel sa uskrnat, ked si znovu spomenul na tu jeho povestnu prezyvku, ktora ani ziadna nebola. Ved kokot je a zostane kokot, nech robi co chce, myslel si vysmesne. Ako mohol byt len tak blby, potom, co sa zobudil na tastature pocitaca v kancelarii pluku, kde zrejme zaspal pri pisani raportu alebo pozerani nejakeho blbeho filmu a citil sa pokrceny ako tie flase, ktore dnes vyhadzoval z kupelneho okna, suslal este viac nez cely zivot, ze sa o tom zmienil generalovi! Ten ho hned odvelil do polneho lazaretu, odkial ho mlady a bezradny lekar poslal dzipkou do najblizsej nemocnice, kde sa na neho vrhli vsetci ti machri v bielych plastoch, nastrkali do neho preventivne pilulky hepadrinu alebo niecoho podobneho, co bolo po ruke, namazali ho mastickou, pustili na neho ultrazvuk, z ktoreho nikto zrejme nebol mudry a tak ho definitivne strcili do draheho tomografu. Skoro im tam zaspal a ked vysiel, stal jeho rozsudok. Okamzite suspendovanie a po dalsom vysetrovani sice este nie vyhazov, ale nariadena zdravotna dovolenka. Pan major mali schudnut a za ucelom znizenia privysokeho krvneho tlaku zrat pilulky, spravne sa stravovat, vela pohybovat a prestat fajcit. Az na to fajcenie nemal Iwan vobec ziadne namietky a teraz sa teda nudil, zabaval vrhanim prazdnych flasi a pitim kavy, odkedy sa vraj zistilo, ze kava je tiez tekutina a pomaha preventivne proti mozgovym prihodam! Keby bol byval cusal, tak mohol este dnes sediet pri svojej jednotke a studovat, ako najefektivnejsie postavit zachody! Bol a zostava bohuzial "typicky kokot"!

Neveril tym felcarom, ale predsa niekde v hlbke mu blkotala temna hrozba. Ako vojak si to casto predstavoval ako tikajucu casovanu bombu. Po case vsak na ten tikot zabudol.

Vzdychol si pri spomienkach, ktore sa mu necakane vynarali. Takmer zo zastonanim tazko vstal od pocitaca a pobral sa vrzgajucim drevenym schodistom dole, opät do malej kuchynky. Dalsia kava. Po miniature zvanej kuchyna znovu sa natiskala vona talianskej kavy Lavazza a kym cakal pri kavovej masine, kym vypoti vytuzeny mok, myslel na svoju pani domacu. Kde tak asi je, dumal. Nazriel opatrne do malej obyvacej izby, takej, aka by snad pri modernych budovach stacila na garderobu pre saty nejakej rozmaznanej divy alebo modne inetresovanej devy. V izbe nebol nikto okrem vydatneho zapachu pliesnovo-hnilobneho. Dom mal vyse sestdesiat rokov a domaca dostala onu spasonosnu ideu, ako minut balik penazi, ze nechala vymenit stare drevene okna, z ktorych opadaval neudrzovany gyt a niektore tabulky sa triasli nedockavostou vypadnut do sveta a roztrieskat sa, za nove, plastove a trojnasobne zasklene. Ako kazdy stary dom, aj tento sa urazil. Major ju varoval. Pocul, ze nove okna v starom dome, ak sa nebude permanentne vetrat, pomahaju pri vzniku pliesne. "Viete, mila moja, to je ako ked si stary muz zozenie velmi mladu priatelku. Alebo rozkvitne pri nej, co je skor nepravdepodobne, alebo ho ta mlada ustve.", pokusal sa ju obrazne prehovorit. "Samozrejme, zriedkave vynimky mozu len potvrdzovat toto zelezne pravidlo," pokracoval ironicky sa usmievajuc, "ked tie dievciny este nenarazili na mna. Vtedy im hrozi, ze ich ustvem ja, nie? Ved sama najlepsie viete." Len sa mu vysmiala do oci a okna dala vymenit.

Bolo jej dobre smiat sa! Vyskusali s majorom parkrat nejake tie sexualne hratky, telesne pribblizenie, dusevne zblizenie do uvahy neprichadzalo, na to boli obaja prilis svojski a rozlisni. Po nejakom skor ubohom nez vydarenom akte nasledovali pocetne majorove zlyhania, az tie pokusy pomaly prestali aplikovat. Zostavalo pri casom podmienenom, ked uz to inak nebolo k vydrzaniu, obojstranom, skor mechanickom ukojeni, po ktorom sa vzdy zahanbeny major omluval, kym pani domaca ho utesovala, ze to je asi nasledkom tych medikamentov a ze to vobec nevadi a tak. Nieze by ho to akosi prislis skrelo, i ked sa citil urazeny v svojej muznosti a jeho pycha mala tvrde casy, ani nepotreboval nejake ulavy na najomnom, pretoze byvanie mu platila armada, ale predsalen sa musel tym nedobrovolne zaoberat, spytujuc sa, ci mu skutone uz na bliziacu sa starobu ostava ako jedina zabava len to vyhadzovanie zdeformovanych flasiek z okna kupelne. Vzal cerstvu horucu kavu a namiesto hore do pracovne, kde mimochodom tiez smel fajcit - pracovna, dva zachody, priedomie ale len pri zatvorenych vchodovych dverach a zahrada tvorili fajciarske zony, - zbytok, inkluzive auta, ktore spolocne s domacou pouzivali bolo, pre nikotinovy pozitok tabu! Casto sa aj kvoli tomu jedoval, az zuril,pretoze pocas riadenia auta strasne rad vzdy fajcil. Do pivnice, kam prave smeroval, chodieval akoby "z protestu" fajcit, vyhovaral sa, ze tam aj tak nikdy nikto nie je, tak co teda a bolo tam aspon nasledkom zle zaizolovaneho potrubia prijemne teplo od vytrvalo beziaceho kurenia v pracovni.

Vedel, ze si nieco musi vymysliet, inac takto skysne a bude z neho kandidat do starobinca, kde bude moct davat k lepsiemu svoje vojenske historky belovlasym senilnym spoluobyvatelom - a to bolo nieco, coho sa najviac v zivote desil, potom radsej pochovany za ziva! Zastal v strede relativne velkej pivnice k relativne malemu domceku a rozhliadal sa po nesmiernom bordeli, ktore tvorili nanosy casu. Casom nanosene zbytocnosti by bolo skor spravne povedat. Ale ked tie predmety, ktore lezali krizom krazom bez ladu a skladu tak kontroloval, nenasiel vlastne na prvy pohlad nic, co by vedel okamzite vyhodit. Kam si to len postavim, pytal sa v duchu, este aj pristup k vode a odtok by som mal mat, kde si najdem na to miesto? Spomenul si totiz spontanne na dar, ktory dostal od svojich chlapov, ked ho vyhanali na tu zdravotnu dovolenku. Domaci pivovar!

* * *
Mlady Iwan musel zanedlho po absolvovani jeho umeleckeho studia smutne konstatovat, ze sa prilis z umenia nenaje. Zbytocne teoreticke, zbytocne dlhe studium a ziadny navod, ako dalej. On ale uz od malicka citil, ze ho vlastne vobec netaha, byt umelcom, draha, ktoru mu nanutila po dlhsej chorobe panovacna matka, jeho sen, hrany vo vsetkych jeho detskych hrach bol odjakziva vojak. Znamy psychiater, protekcne dohodeny jeho bratom, mu kratko po mature, uz na zle volenej vysokej skole, diagnostikoval "day dreams" ako vaznu, ale nie nebezpecnu psychicku chorobu. Niekde nahodou cital "Lebe deinen Traum jetzt!", tak sa spontanne rozhodol, hlasit sa u minsterstva obrany. Popleteny dlhodobym konzum detektivnych ci kriminalnych romanov a spionaznych thrillerov, ci dokumentacii zo skutocnosti, vysnival si mlady Iwan nejaku idealnu, napinavu cinnost ako spion, ucene ako "spravodajsky dostojnik". Tam ho samozrejme neprijali a pretoze k tankistom, kam zaradovali vsetkych jeho studijnych kolegov, sa pre jeho obrovske rozmery absolutne nehodil, zaradili ho k zenistom. Trochu fyzickej prace prinesie tohto snilka mozno k rozumu, mysleli si asi. Tito vsak na stavanie mostov a kopanie zakopov takisto pouzivali prisery podobne tankom, takze nakoniec bol Iwan preveleny k stabu, do projekcie. Odtial asi aj jeho vasen pre stavanie zachodov! Tak sa dopracoval az na majora. Z tych cias aj jeho tik, nosit neustale so sebou vo vrecku meracie pasmo. Premeral teda stol v pivnici a ked si uvedomil, kolko prace len s tym vypratanim stola, znechuteny - kava bola opät vypita! ­ sa vratil do kuchyne. Pani domaca tam uz sedela na kuchynskej barovej stolicke, lahko priesvitny zupan, pod nim fosforeskovali jej skor rubensovske vnady a ziarivo sa na majora usmievala. Ved bolo nedelne rano.

"Ja som taky kokot!", tresol sa po cele Iwan, ked vstupil do malej kuchynky pripominajucej palubnu kuchynu, "lodna kombüse" sa to ucene nazyva, v ktorej sa tlacili vedla seba a nad sebou vsemozne kuchynske stroje. Ciel bol jasny - kavova masina.

"No! No, no!", ozval sa sametovy alt pani domacej. "Major, ani len nepozdravite a takto sa tu prezentujete hned rano?"

"Je suis navré, Madame, bon jour, ja som vas nevidel, do kelu, dobre viete, ze ani zaboha by som si nieco take pred vami nedovolil. Do pici! Co mam robit, ked mi huba tak narastla a medzi tymi svojimi som tak dlho smel volne nadavat?" Major mal vo zvyku s damami po francuzsky, jednak aby oblboval svojimi nedokonalymi znalostami tejto prekrasnej reci (vedel normalne citat, ale pri konverzacii bol viac nez trapny), jednak chcel tym zdoraznit svoj - nepochybny - sarm.

"Spinkali te dobre?"

"Nie, ved viete, ze som vas celu noc cakala, vstavala som, kontrolovala, ci dvere nie su zavrete, prikryvala som vas dekou, ale vy nic. Asi ste si poriadne vcera vecer dozicil...Spal ste ako kamen."

"Nie, nie! Dlho do noci som sedel nad pocitacom a planoval. Viete, zistil som, ze vsetky tie ingrediencie k vyrobe piva podliehaju skaze a tri mesiace od kupy stracaju aromu. To ma tak znervoznilo, ze som si povedal, ze dnes zacnem. Ale nevedel som pri planovani presne rozmery, nechcel som v noci buntosit a trepat sa do pivnice, odmerat si to. Ani neviem, ci je pivnica na varenie piva vobec vhodna. A nechce sa mi to tam odpratavat, ved sa tam ani chodit neda!"

"To sa chcete do toho dnes pustit? Ved je nedela."

"Chcem, nechcem. Musim. A prsi, to je dobre, netaha ma to ist von." Zbadal svitnut nebezpecny lesk v tmavych ociach pani domacej, tak radsej rychlo dodal: "Ale budem asi musiet, nemam cas len na to zariadovanie, pretoze nieco musim surne vybavit."

"V nedelu?", hlasila pani domaca nedovercivo.

"Ano, bohuzial musim dnes."

Dlho sa prechadzal popadanym listim popri lese. Voskovanu Babour-bundicku, ktoru predtym nikdy nenosil, teraz mu pripominala jeho uniformu, teraz vysoko cenil. Necitil dazd, ktory sa znovu spustil, sprevadzany mohutnym vetrom. Jesen. Jesen zivota? Nikdy, bojovne si vyhlasoval major.

Zalozim pivovar! Budem opät velitel, svoj vlastny pan. Preco som s tym tak dlho vahal, vycital si, ved tie pristroje mam uz takmer pol roka doma. Raz, ked dlho nic nerobil a potom ho domaca cez hmlu dymu nasla v noci pracovat na pocitaci a hnala ho spat, dorazne odmietol a zacal jej obsirne vysvetlovat: Je to ako s kreslenim alebo pisanim. Dlho cumite na prazdnu bielu plochu, dlho zbierate energiu, citite tu prazdnotu, stracate odvahu, sila chyba. Ale ked raz padne prva veta, plodi automaticky dalsie a dalsie a podari sa prvy obrazok, ako v kaleidoskope sa pretriasaju variacie a dalsie namety, dalsie moznosti otvaraju brany pre spinave myslienky niciace biele plochy neposkvrnenych podloziek. Ked jeden padne do tohoto mlyna, nemoze prestat, musi sa krutit, dokial tok myslienok pohana a kruti to imaginarne mlynske kolo.

Pan buduci pivovarnik sa vahavo pobral domov, cakala ho praca, ciernava pokryla les.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama